V roku 1972 Ed Roberts spolu s niekoľkými ďalšími aktivistami založil Centrum nezávislého života (Centre of Independent Living). Inštitúcia ponúkala takzvané vzájomné poradenstvo (peer counseling). Poskytovateľmi aj prijímateľmi tohto typu poradenstva sú ľudia so zdravotným postihnutím. Poradcovia, ktorí pomoc poskytujú, čelia podobným výzvam ako klienti, ktorí pomoc potrebujú, preto im môžu byť príkladom v preberaní zodpovednosti za svoj život a pri riešení každodenných problémov. Takéto poradenstvo je často účinnejšie ako zásahy profesionálov a špecialistov bez zdravotného postihnutia.

Centrá nezávislého života pomáhajú klientom pri bezbariérových úpravách priestorov, informujú o možnostiach samostatného bývania, radia o osobnej asistencii či poskytujú právnu pomoc. Pôsobia aj vo verejnom priestore, zvyšujú povedomie o problémoch ľudí s postihnutím, o potrebe zlepšiť infraštruktúru, bojujú za prijatie legislatívy, ktorá by podporovala rovnosť príležitostí a zakazovala diskrimináciu.

Myšlienky hnutia sa zo Severnej Ameriky postupne rozšírili na ostatné kontinenty. Koncom 70. rokov 20. storočia sa dostali aj do Európy. V apríli 1989 sa na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu skupina osemdesiatich ľudí s postihnutím z rôznych európskych krajín zúčastnila konferencie o osobnej asistencii. Počas podujatia vznikla Európska sieť nezávislého života (European Network on Independent Living - ENIL). Zastrešuje centrá nezávislého života alebo príbuzne orientované neziskové organizácie či jednotlivcov v európskych štátoch. Na konferencii vystúpil aj pán Adolf Ratzka, riaditeľ Inštitútu nezávislého života vo Švédsku (Independent Living Institute), so zásadným príspevkom „Osobná asistencia: kľúč k nezávislému životu“.

Najdôležitejším dokumentom, v ktorom je zakotvené právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život, je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Bol prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006, pričom kľúčový je článok 19: Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti. Vláda SR dokument ratifikovala v roku 2010.

OSOBNÁ ASISTENCIA
UŽÍVATEĽ
ASISTENT
ASISTENCIA V PRAXI

Asistujem,
teda som

Dokument o osobnej asistencii v slovenskej praxi zachytáva autentické situácie z bežnej reality človeka s diagnózou svalová dystrofia, prináša otvorené výpovede, skúma, ako táto špecifická forma pomoci ovplyvňuje jej užívateľov a osobných asistentov.

AGENTÚRA OA BRATISLAVA

KONTAKT:

Ikona adresy Vrútocká 8, 821 04 Bratislava 2

Ikona e-mailu agenturaba@osobnaasistencia.sk

Ikona telefónu 0948 529 976

 

AGENTÚRA OA ŽILINA

KONTAKT:

Ikona adresy Kuzmányho 8, 010 01 Žilina

Ikona e-mailu agenturaza@osobnaasistencia.sk

Ikona telefónu 0948 611 170