Teplo mám rada. Veď zbaviť sa vrstiev oblečenia, ktoré z nás robia ešte menej pohyblivých, je také oslobodzujúce. Áno. Obnažené ramená a čokoľvek obnažené, čo si ešte doprajeme, je romantická predstava. Rovnako ako vínko pri zapadajúcom slnku, táborák v prírode, alebo piesok v nohavičkách a soľ v nose. To všetko jednoducho patrí k peknému letu, ktoré je vplyvom globálneho otepľovania stále teplejšie a dlhšie. Z otepľovania planéty samozrejme radosť nemáme, ale vo všetkom zlom sa dá nájsť kúsoček dobrého. Máme aspoň čas dopriať si a hlavne naplánovať si všetko, po čom nám v lete srdce volá.

Na festivale Colours of Ostrava. Archív autorky

Všade, kam si zoberiem notebook, si dokážem zriadiť malú kanceláriu. Stačí mi teda len pripojenie na internet a môžem pracovať. Mám totiž jedno z najúžasnejších zamestnaní na svete, ktoré mi dovoľuje bohato si zariadiť aj letné aktivity. A napíšme si to úprimne, nevyzerá snáď dobre predstava práce na pláži s výhľadom na more pod dohľadom polonahého Mitcha Bjukenena? Ale nielen more, aj prechádzky v prírode, aj oddych u rodiny na záhrade, aj OeMĎácke tábory, či nadupaný festival, bez toho by jednoducho leto nebolo tým pravým letom.

Všetko sa krásne číta, ešte krajšie sa to zažíva. Ale! Aby som si to celé naplno užila, musím si všetko stopercentne a efektívne naplánovať. A to je časovo náročné. Zložité kombinácie potrápia hlavu aj diáre. Vo väčšine prípadov hľadám osobného asistenta na týždňové pobyty, kedy mi venuje až 24 hodín svojho času napriek tomu, že tento čas nemá kompletne preplatený. Na zaplatenie „spánku“ už totiž nie je dostatok hodín. A to je dosť nefér. Mne v práci zaplatia aj občasné podriemkavanie nad klávesnicou.

Zosúladiť termíny, rozdeliť asistentom prácu, zabezpečiť vhodné ubytovanie, prepravu, prelustrovať prístupnosť okolia...je to drina.

Čas, ktorý venujem organizovaniu osobnej asistencie, však zaplatený nemám. A poviem vám, zaslúžila by som si! Zosúladiť termíny, rozdeliť prácu rozumne, aby som jedného asistenta celkom neunavila a druhého asistenta vôbec nevyužila. Zabezpečiť vhodné ubytovanie, prepravu, prelustrovať na internete prístupnosť okolia... je to drina. A aj keď si myslíme, že už máme hotovo, stále nemusí byť všetko v suchu. Stane sa totiž, že asistent dohodnutú asistenciu na poslednú chvíľu zruší a celá naša práca a zložité organizovanie vyjde nazmar. Mám veľké šťastie, že mne sa takéto situácie nestávajú často. Len výnimočne. Moji asistenti sú totiž jednotky a ja mám nos na dobrých ľudí.

Keď už viem, kto mi bude počas dovolenky pomáhať, na rade je ďalší dôležitý bod programu. Financie. Asistent pre mňa zvyčajne pracuje v rámci každodennej a celonočnej asistencie a preto žiadať od neho, aby za seba dovolenku zaplatil sám, asi nie je úplne v poriadku. Asistencia sa napríklad preniesla z môjho bytu do hotela pod Tatrami. Zmenilo sa teda miesto výkonu, práca však zostáva rovnaká.

Na výlete v Berlíne. Archív autorky

Nároky na asistenta sú počas dovolenky vyššie. Ste totiž mimo svoj zabehnutý režim a tiež mimo svoj domáci komfort. Navyše, správny asistent by mal na dovolenke zostať pri zmysloch, musí byť vždy poruke, v strehu, pripravený zasiahnuť, plný energie, s úsmevom na tvári a s chuťou vykonávať všetky moje potreby aj rozmary... Samozrejme, žartujem. Nikto nie je dokonalý, aj asistent je len človek. Vzťah medzi ním a mnou nezostáva len v rovine pracovnej. Takmer vždy sa z asistenta stane kamarát, parťák, s ktorým dovolenku strávim rada.

Samozrejme, stane sa, že osobnému asistentovi uleteli včely a svojou naprd náladou vám pokazí trebárs predĺžený víkend v Prahe. Hoci nemôžeme za to, že sa akurát rozišiel s frajerkou, že má, alebo nemá svoje dni, asistentova pokazená nálada ovplyvní aj našu dovolenku. Svoje aktivity potom podriaďujeme asistentovi, pretože ak sa necíti dobre, tú jedenásťkilometrovú prechádzku s vami jednoducho neprejde. Je to smutné, ale je to naozaj tak. Nálady asistenta sú často rozhodnutím o tom, ako bude vyzerať môj výlet.

Nároky na asistenta sú počas dovolenky vyššie. Ste totiž mimo svoj zabehnutý režim a tiež mimo svoj domáci komfort.

Prirodzená ľudská logika preto podsúva myšlienku na dovolenku strávenú s rodinou. To je aj pre mňa príjemné riešenie. Avšak aj tu je jedno veľké ale. Rodinní príslušníci občas presadzujú svoje vlastné záujmy, musíme sa prispôsobiť a možno aj uskromniť s bezbariérovými riešeniami, ktoré vôbec bezbariérové nie sú. V popredí sú požiadavky skupiny, rodiny, nie tie naše, ako by to mohlo byť počas dovolenky strávenej s asistentom. Dovolenka či výlet s rodinou prináša aj napriek tomu mnohé pozitíva. Bod programu financie je vyriešený rýchlo a spravodlivo a vy trávite čas s ľuďmi, ktorí vás bezpodmienečne milujú a nič za svoju nezištnú pomoc nežiadajú. Koniec-koncov, osobná asistencia a pomoc rodiny sú dva odlišné svety, kde každý prináša svoje pozitíva aj negatíva a porovnávajú sa len veľmi ťažko.

“Buď vďačná aspoň za to, čo máš!” Nerada to počujem a nerada to hovorím. Pretože vďačná som a teším sa, že prostredníctvom osobnej asistencie sú naplnené moje potreby. Dokonca si dovolím neskromne tvrdiť, že nádrž mojich potrieb je plnšia ako tých, ktorí pomoc druhej osoby nepotrebujú. Hnevá ma ale systém v štáte. V štáte, kde je osobná asistencia nedocenená, ba priam podceňovaná. Verím, že sa v ďalšom živote narodím ako občianka Švédska, kde preplácanie dovolenky asistentom, strava, hygienické potreby aj úctyhodná hodinová odmena bude samozrejmosťou. Teraz som ale tu a teraz. Zhasínam teda svetlo, zakrývam sa perinou, snívam ďalej, ale aj spomínam. Na to krásne leto, ktoré som tento rok prežila. Aj vďaka vám, milí osobní asistenti.