Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri rôznych úkonoch a činnostiach. Je jedným zo spôsobov kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia. Predstavuje podporný nástroj, ktorý človeku so zdravotným postihnutím umožňuje viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti, byť rovnoprávnym členom rodiny, študovať, pracovať alebo byť iným spôsobom prínosom pre spoločnosť. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom osobnej asistencie a osobným asistentom, ktorý asistenciu vykonáva. Užívatelia a užívateľky delegujú na asistentov a asistentky tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôžu vykonávať samostatne alebo ich musia robiť s pomocou iných osôb. Vďaka tomu majú čas a energiu na aktivity, ktoré samostatne vykonávať dokážu.

Osobná asistencia je podporný nástroj, ktorý človeku so zdravotným postihnutím umožňuje viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti, byť rovnoprávnym členom rodiny, študovať, pracovať, alebo byť iným spôsobom prínosom pre spoločnosť.

Pojem „osobná“ znamená, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Každý užívateľ je jedinečný a má vlastný spôsob života. Pomoc sa preto prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím. Požiadavky na asistenciu ovplyvňuje aj rodinné zázemie užívateľov, spôsob bývania, (bez)bariérovosť prostredí, používanie kompenzačných pomôcok a ďalšie faktory.

Za osobnú asistenciu sa považujú rôznorodé činnosti, pri ktorých človek s postihnutím potrebuje pomoc inej osoby. Môže to byť asistencia pri samoobslužných úkonoch, hygiene, premiestňovaní, štúdiu, voľnočasových aktivitách, záľubách, starostlivosti o rodinu a mnohé ďalšie.

Základné východiská osobnej asistencie

Osobná asistencia človeku s postihnutím umožňuje prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach a inštitúciách. Tento princíp sa odborne označuje ako deinštitucionalizácia.

Osobní asistenti nepotrebujú špeciálne vzdelanie alebo kvalifikáciu; človek s postihnutím ich do spôsobov, ktorými mu treba pomáhať, zaúča sám a na základe svojich požiadaviek (deprofesionalizácia).

Osobnú asistenciu nevymedzuje presný počet úkonov ani presný čas, kedy by ich mali asistenti vykonať. Asistenciu možno robiť aj počas víkendov, sviatkov a v noci, organizácia práce závisí od dohody medzi užívateľom a asistentom (delimitácia).

Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne. Nie je nepretržite objektom zdravotnej starostlivosti, lekársku pomoc spravidla vyhľadá vtedy, keď ochorie, napríklad dostane chrípku. Inými slovami – ľudia s postihnutím nie sú „pacienti“ (demedikalizácia).

Osobná asistencia v legislatíve

Osobná asistencia je štátom uznaný peňažný príspevok podľa ustanovenia § 20 až 23 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu užívateľovi priznáva a vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V rozhodnutí o priznaní príspevku úrad uvedie, pri akých činnostiach a v akom rozsahu hodín človek s postihnutím potrebuje pomoc. Maximálny počet môže byť 7300 hodín na rok, čo v priemere vychádza na 20 hodín denne.

Osobná asistencia je štátom uznaný peňažný príspevok podľa ustanovenia § 20 až 23 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Rozsah sa uvádza v hodinách na celý kalendárny rok. Užívateľ s priznaným rozsahom hodín hospodári podľa svojich potrieb. Peňažný príspevok rozdeľuje svojim osobným asistentom podľa toho, koľko hodín mesačne uňho odpracovali. Z tohto dôvodu užívateľ a asistent medzi sebou uzatvárajú zmluvu o výkone osobnej asistencie.

Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 5,52 € za jednu odpracovanú hodinu osobnej asistencie. Tá sa môže meniť len nariadením vlády Slovenskej republiky.

Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 5,52 € za jednu odpracovanú hodinu osobnej asistencie. Tá sa môže meniť len nariadením vlády Slovenskej republiky.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nepriznáva užívateľovi, ak vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorého hodnota je vyššia ako 50 000€. Do hodnoty majetku sa nepočíta nehnuteľnosť, v ktorej má užívateľ trvalé bydlisko. Ďalší majetok, ktorý sa nezapočítava, uvádza príslušný zákon.

Využívanie osobnej asistencie nie je viazané na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní peňažného príspevku na asistenciu. Užívateľom osobnej asistencie môže byť aj človek, ktorý je schopný hradiť odmeny osobným asistentom z vlastných finančných prostriedkov.