Osobná asistencia kladie na užívateľa viaceré nároky, základnou podmienkou je však jeho aktívne životné nastavenie. Táto požiadavka je úzko prepojená s akceptáciou zdravotného postihnutia.
Zdravotné postihnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť podstaty človeka. Odlišuje sa ním od ľudí bez postihnutia, v jeho osobnosti však predstavuje pozitívnu črtu. Prijať ju do svojho života znamená nanovo pomenovať svoj vzťah voči sebe, k svojim blízkym, k svetu.
Som iný. Som iná. Uznať tento fakt je prvý krok k tomu, aby človek chápal svoje zdravotné a fyzické obmedzenia ako vlastnú výnimočnosť. Prijať svoju inakosť znamená, že sa už nemusí snažiť byť „normálny“, zapadnúť medzi „normálnych“ ľudí, stíhať „normálne“ tempo. Uvedomiť si túto skutočnosť a vnútorne sa s ňou stotožniť je náročný, viacfázový a často bolestivý proces, prináša však oslobodzujúci pocit.
Nevyhnutným základom pre vykonávanie tejto práce je pochopiť, že zdravotné postihnutie užívateľa neznamená problém. Znamená rešpektovať ho v celistvosti - takého, aký skutočne je.
Aj pre osobných asistentov je dôležité, aby sa stotožnili so zdravotným postihnutím človeka, pre ktorého budú pracovať. Záujemcovia a záujemkyne o túto prácu spravidla chcú úprimne pomáhať a cítia to ako svoje prirodzené poslanie. Mnohí z nich však majú buď minimálne, alebo len limitované skúsenosti s človekom s postihnutím. Počas vykonávania asistencie sa tak môžu dostať do situácií, ktoré ich prekvapia a v ktorých nebudú vedieť, ako reagovať.
Nevyhnutným základom na vykonávanie tejto práce je pochopiť, že zdravotné postihnutie užívateľa neznamená problém. Znamená rešpektovať ho v celistvosti – takého, aký skutočne je. Asistent nemá právo užívateľa akýmkoľvek spôsobom viesť či dokonca meniť. Namiesto poúčania o tom, že má byť slušný a poslušný, by mal užívateľa podporiť v tom, čo chce robiť, a pomôcť mu naučiť sa to, po čom túži. Človek s postihnutím nepotrebuje dobročinnosť, ale vedomie, že môže slobodne povedať „nie“, kedykoľvek to cíti. Nepomôže mu kamarátstvo z povinnosti ani zo súcitu. Asistent by ho mal najprv spoznať, až potom sa stať jeho priateľom. Vo vzťahu je zásadný obojstranný rešpekt, pretože predpokladá rovnoprávnosť. Asistent by mal užívateľa počúvať a sledovať, nepracovať na ňom, ale s ním.