Chcete sa najesť, ale doma máte iba čerešňový kompót z roku 2008. Zrejme pôjdete hneď do obchodu. Človek so zdravotným postihnutím, odkázaný na pomoc pri bežných životných úkonoch, zrejme nepôjde nikam. Určite nie spontánne a sám. Musí nájsť niekoho, kto mu pri nakupovaní pomôže a zorganizovať túto aktivitu tak, aby obom vyhovovala.

Ilustrácia: Veronika Melicherová

Plánovanie je kľúčový pojem osobnej asistencie. Akokoľvek starostlivo si užívateľ svoj program zostaví, bez asistenta, ktorý mu ho pomôže zrealizovať, stráca zmysel. K dôležitým termínom v asistencii preto patrí aj spoľahlivosť.

Je to taká hra s časom a zodpovednosťou. Alebo skôr práca a niekedy aj dobrodružstvo. Ako vyzerá v praxi? Čo človek, to iná povaha, potreby, povinnosti, aktivity. Nazreli sme sme do denného harmonogramu užívateľky asistencie Evy a jej asistentky Lucie. Toto je jeden utorok z ich života.

8.00
Eva je už hore, no zatiaľ nevstáva. Práve odchádza asistentka, ktorá u nej bola v nočnej službe. Kým nepríde Lucia, Eva je v byte sama.

8.30
Lucia odchádza z domu. Uistí sa, že má kľúče od Evinho bytu, pretože ona sama jej otvoriť nedokáže.

Za päť rokov sa nestalo, že by Lucia prišla za Evou a služba by nebola. Dvakrát Eva asistenciu zrušila krátko pred jej začiatkom, boli to však výnimočné situácie, keď ju náhle hospitalizovali.

8.55
Lucia prichádza k Eve načas, ako vždy. Správy o deviatej už obyčajne počúvajú spolu.

Eva mala aj také asistentky, ktoré neboli vždy dochvíľne. Jedna z nich sa bežne oneskorila aj o polhodinu. Z tohto dôvodu Eva zaviedla “bezpečnostnú poistku” -  len čo vstane, s pomocou asistentky pošle správu svojej mame. Keby tak nespravila v dohodnutom čase, pre mamu by to bol signál, že sa zrejme niečo stalo.

9.00 - 10.30
Lucia pomáha Eve vstať, obliecť sa a so stropným zdvihákom sa dostať z postele na vozík. Nasleduje hygiena, raňajky a káva. Bez kávy to nejde.

Lucia si vďaka Eve vybudovala rituál - neskoré raňajky. Pomalšie a pokojnejšie ako tie, ktoré do seba nahádže doma.

10.30 - 12:00
Pračka perie, kosačka za oknom kosí, Eva s asistenciou odpisuje na pracovné maily. Zvoní telefón. Luciina zubárka prosí o presunutie termínu naplánovaného vyšetrenia. Lucia bez váhania súhlasí. Položí a ups: ono je to o dva dni, vtedy predsa asistuje Eve. Lekárka je v inom meste, celá záležitosť zaberie minimálne päť hodín, takže musí zrušiť celú službu.

Eva otvorí svoj základný pracovný nástroj - tabuľku s rozpisom služieb. Volá inej svojej asistentke. Je nedostupná. Pošle jej správu, či by najbližší štvrtok mohla zaskočiť. Potom skúša ďalšiu adeptku. Ona, žiaľ, v tom čase nemôže. Asistentke č. 3 nevolá, lebo v daný deň asistuje u niekoho iného. No pre istotu jej tiež napíše. Luciin telefonát trval 1 minútu a 3 sekundy. Eva telefonovaním a písaním strávila 30 minút, a nič nevybavila.

Lucia oznámila zmenu v dostatočnom predstihu, takže Eva má čas na hľadanie riešenia. Niekedy však asistentky zrušia službu len pár hodín vopred, raz jedna asistentka neprišla vôbec a viac sa neukázala. Úvaha “príde či nepríde?” je pre mnohých užívateľov asistencie otázkou“bytia či nebytia.”

12.00 - 14.00
Neplánované plánovanie spôsobilo, že variť sa začína neskôr ako zvyčajne. Špenátová polievka a žemľovka, overené rýchlovky. Vonku niekto vyzváňa. Opravár. Nemal prísť o hodinu neskôr?! “Pani zlatá, taký je život,” vysvetlí majster a pustí sa do haprujúcich balkónových dverí.

Aj inštruovať, aj variť, aj asistovať nejde, a tak pani zlatá, jedna i druhá, nechajú obed na chvíľu v rozvarenom stave. Eva skúša pracovať, no sústrediť sa na opravné daňové priznanie klientky je pri komunikatívnom majstrovi nereálne.

Čas je zorganizovaný efektívne, asistentky spoľahlivo spolupracujú. A potom sa stane niečo, čo všetko starostlivo naplánované zoškrtá. Aký je ďalší postup? Rýchlo sa prispôsobiť a plánovať ďalej.

14.00 - 16.00
Dvere už zasa fungujú. Medzičasom klesol cukor, nastúpil útlm, treba sa reštartovať. Lucia pomáha s jedením Eve, popritom sa stíha naobedovať aj ona. No a ešte tu máme tú nešťastnú žemľovku. Bielka, ktoré kvôli opravárovi čakali, sa netvária reprezentatívne, vyšľahaný sneh nevyzerá ako na fotke v recepte, nevyzerá nijako. Tak nabudúce. Aj daňové priznanie musí počkať do zajtra. Eva vybaví aspoň niekoľko pracovných telefonátov.

16.00 - 18.00
Káva č. 2 a chvíľa na trochu iné plánovanie. Eva chystá internetovú stránku, ako daňová poradkyňa chce zviditeľniť svoje služby. Nahlas premýšľa o dizajne, Lucia jej predstavy dáva na papier, spoločne posúvajú nápady ďalej.

Nový email. Pozvánka na marketingovú konferenciu, vystúpia veľké mená. Eva sa zúčastnila vlani, tento rok by si to rada zopakovala. Lenže kto s ňou pôjde? Lucia je v móde - skôr nie ako áno, ďalšia asistentka sa na takýchto akciách necíti dobre. Čo s tým?

Zatiaľ nič. Najprv si Eva musí zabezpečiť štvrtkovú, stále otáznu, asistenciu. Volá asistentke, ktorá ráno nebrala telefón. Teraz ho má pre zmenu vypnutý. Eva sa rozhodne skúsiť svoju bývalú asistentku, ktorá už robí niečo celkom iné, no v takýchto situáciách je ochotná pomôcť. Pomohla by znova, no v danom čase bude na služobnej ceste. Eva začína byť jemne nervózna. Ozve sa svojej mame: nemohla by si zobrať voľno? Mama to môže zistiť až ráno. V tejto chvíli musí ísť logistika bokom. Eva ide  s kamarátkou do divadla, treba sa chystať.

Možno, že keď sa večer vráti, lístky na konferenciu budú už vypredané. Nebolo by to prvý, ani posledný raz. Lenže teraz má inú prioritu, nemôže robiť viac aktivít naraz alebo jednu odložiť. Musí sa sústrediť na naplánovaný program.

18.00 - 19.00
Eva je pripravená. Ešte musí ísť na toaletu a presadnúť si z elektrického vozíka na mechanický. Cíti, že matrac nie je dostatočne pevný a najbližšie hodiny sa jej na ňom nebude sedieť pohodlne. Lucia ho teda musí dofúkať. Táto procedúra im vezme cenné minúty. Z domu odchádzajú so sklzom, takže zmeškajú bezbariérový spoj. Kým čakajú na ďalší, Eva píše kamarátke ospravedlňujúcu správu o meškaní. V autobuse sa nestane nič výnimočné, ani zápchy nie sú na zbláznenie.

Kamarátka, ktorá si medzitým vybavila poštu, už vyvoláva, kde sú. Na svoje miesta sa dostanú len chvíľu pred tým, ako sa na scéne objaví prvý herec.

Pri plánovaní návštevy ľubovoľnej inštitúcie, hlavne takej, do ktorej Eva ide prvý raz, potrebuje mať časovú rezervu. Čím väčšiu, tým vyššia je pravdepodobnosť, že na mieste prebehne všetko hladko. Často totiž, v rozpore s vopred zistenými informáciami, musia improvizovať: hľadať bočný vchod, prechádzať podzemnými priestormi, použiť schodiskovú plošinu alebo nákladný výťah.

22.00
Po predstavení Evu odvezie domov kamoška. Hra ju sklamala, Eva si pochvaľuje. V aute jej pípne správa. Asistentka, s ktorou sa celý deň nemohla spojiť, píše, že štvrtkovú službu vezme. Paráda, priam divadelné finále. Eva dá ešte vedieť mame, že akciu dovolenka môže odvolať.

Doma sa stretne s asistentkou, ktorá prichádza na nočnú.

Nasleduje večera, kontrola zajtrajšieho programu a hygiena. Do postele sa Eva dostane okolo polnoci a jemne vyšťavená. Ešte by mala skontrolovať lístky na konferenciu, ale na to už nemá energiu.

Tak zajtra. Keď sa to celé rozbehne odznova.