Založenie tohto webu dozrievalo niekoľko rokov a stálo nás veľa síl. Je za ním kopec mravčej a neviditeľnej práce. Nevymysleli by sme to lepšie. Symbolika vyšla na jednotku. Spolu s 20 - ročnou pripomienkou osobnej asistencie na Slovensku slávime zrod prvého špecializovaného webu o asistencii. Sú v ňom komplexné informácie, ktoré inde nenájdete!

Foto: OMD v SR

Začnem spomienkou. Niekedy v roku 1996, hotel Máj, Piešťany. Moje prvé stretnutie s Adolfom Ratzkom zo Švédska. Prvé informácie o osobnej asistencii z jeho úst mi pripadali ako sci-fi. Aj keď som vedela, že ten chlap na vozíku si nevymýšľa, predstava, že by sme mali takúto príležitosť aj my na Slovensku, sa mi zdala úplne mimo...

A predsa! Neprešlo veľa času a už sme boli zapojení do projektu PHARE o osobnej asistencii a nezávislom živote, ktorého cieľom bolo pripraviť na Slovensku pôdu pre osobnú asistenciu. Tu sme mali priestor dozvedieť sa všetko, čo sme o nezávislom živote potrebovali vedieť.

Po skončení projektu sa naše skúsenosti pretavili do návrhu zákona o sociálnej pomoci, v ktorom už bol pevne zakotvený peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Píše sa rok 1998. Niečo prevratné v tej dobe a v rámci V4 do dnešného dňa! Sme jediným postsocialistickým štátom, kde je asistencia v zákone. Asistencia v praxi prináša pre človeka s ťažkým zdravotným  postihnutým  kopu problémov a veľké bremeno. Reagovali sme na to a na pomoc užívateľom aj asistentom sme v Bratislave založili prvú Agentúru osobnej asistencie na Slovensku. Píše sa rok 2001.

A teraz strih. Prešlo 20 rokov, odkedy osobná asistencia vstúpila do našich životov a zanechala v nich nezmazateľnú stopu. Počas nich sme si s asistenciou prežili veľa radostí, starostí, tápania, hľadania, nádejí, očakávaní, strácania síl a opätovného nachádzania riešení. Zákon sa menil raz k lepšiemu, inokedy k horšiemu, odmena bola uspokojivá, neuspokojivá, nízka, úbohá. Asistentov sme mali dosť, alebo sme ich stále hľadali, boli sme s nimi spokojní, nespokojní, oni sa s nami trápili, rozumeli nám, alebo nás nechápali.

Po celý čas sme však vedeli, že osobná asistencia je tá správna cesta, po ktorej chceme ísť, napriek všetkému. Dlhoročná odborná práca s klientmi v Agentúre osobnej asistencie z nás urobila špecialistov. O to viac veríme, že základnou podmienkou sebaurčenia pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím je možnosť slobodne sa rozhodovať. Vďaka osobnej asistencii.

Aj to je jeden z dôvodov vzniku tohto webu. Pomôcť sa rozhodnúť. Dôvodov je však omnoho viac. Do webu sme vložili všetko, čo sme za tie roky prežili, všetky naše vedomosti, skúsenosti, informácie, odporúčania, celé naše srdce. Vypúšťame ho do života medzi verejnosť, medzi súčasných užívateľov a osobných asistentov, medzi tých, ktorí len premýšľajú o osobnej asistencii, alebo tých, ktorí ju vôbec nepoznajú a chcú ju spoznať viac.

A teraz troška osobne. Často mi napadne, ako by sa môj život uberal, ak by do neho nevtrhla osobná asistencia? Pred dvadsiatimi rokmi som bola mladá, zamilovaná do zdravého chlapca, ktorý mi vo všetkom ochotne pomáhal, bola som na tom fyzicky podstatne lepšie ako teraz. Bola som však zasiahnutá filozofiou nezávislého života. Postupom času som pochopila, že ak si chcem zachovať zdravé a rovnocenné vzťahy s mojimi najbližšími, je potrebné, aby som využívala aj pomoc osobných asistentov. Začali sme postupne, pri činnostiach, na ktoré môj neskôr manžel nemal čas alebo ich nerád robil (sprevádzanie, preprava, upratovanie a pod.). Učila som sa za pochodu. Ak by som sa rozhodovala srdcom, chcela by som, aby mi pri všetkom pomáhal len on. Rozhodla som sa však rozumom. Cielene som si chcela vybudovať určitú formu nezávislosti od jeho pomoci, aby som vedela žiť a prežiť aj vtedy, keď práve nie je pri mne. Ako sa nám postupne narodili dve deti, denne som ďakovala Bohu za toto moje rozhodnutie. Povinností pribúdalo, roboty bolo nielen okolo detí, ale aj okolo mňa a niekedy to bolo aj riadne napäté. Opakovane som sa presviedčala, že ak by sme nemali pomoc zvonka, náš vzťah by mohol stroskotať práve na preťaženosti môjho muža a mojej náročnosti. Dnes môžem skonštatovať, že práve pomoc osobných asistentiek nám pomáha budovať zdravé vzťahy v rodine, nielen s mužom, ale aj s deťmi. Žijeme si svoj každodenný bežný život, ja však viem, že v iných krajinách o takomto bežnom rodinnom živote môžu ženy s ťažkým telesným postihnutím iba snívať.