Vyleštené okná, vyžehlené obrusy, dokonalé tip-top. A za tým nervy, stres a niekedy tichá domácnosť. Tak u nás väčšinou vyzerali Vianoce, keď som bola adolescentka. Pritom som sa na ne tešila, aj som trochu závidela kamoškám, ktoré rozprávali o spoločných rodinných prípravach, no u nás, napriek každoročným predstavám, že bude pohoda, to zakaždým vypálilo inak. Hovorila som si, že ak raz budem mať vlastnú domácnosť, zariadim si sviatky tak, aby boli pokojné.

Ilustrácia: Veronika Melicherová

Keď som sa vďaka osobnej asistencii osamostatnila a presťahovala sa do podnájmu, mohla som sa začať realizovať. Podujala som sa napríklad na veľké upratovanie. Týždeň pred Vianocami. Akosi mi ušlo, že v tom istom čase si potrebovali dať do poriadku vlastnú domácnosť aj moje osobné asistentky. Nadšene som sa pustila do pečenia, no svoje veľkolepé predstavy som musela prehodnotiť. Nerátala som s tým, že počas jednej asistenčnej služby (5 – 6 hodín) sa nedajú upiecť vanilkové rožky aj medvedie labky, ozdobiť medovníky a dávať pozor, aby sa nezjedli všetky šuhajdy. Neuvedomila som si, že na nakupovanie v období vianočných trhov a firemných kapustníc len tak ľahko nezoženiem niekoho, kto by ma vozil všade, kam potrebujem. Prvé roky vôbec neboli podľa mojich predstáv. Nestíhala som, prišiel stres, hoci tomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť.

A tak som začala plánovať. Dôkladne a s veľkým predstihom. Osvedčilo sa mi robiť si zoznamy: nákupné (nielen na darčeky, ale aj na potraviny), upratovacie (s kým, kedy, čo a ako dlho), zoznamy koláčov a jedál. S asistentmi, ktorí ma zvládli naložiť do auta, som chodila po obchodoch, s ďalšími asistentmi a asistentkami sme upratovali, piekli a varili. Postupne som si vylepšovala systém a na sviatky sa pripravovala s väčším prehľadom. Samozrejme, niekedy sa mi nevyhli neočakávané situácie. Raz som napríklad dostala nápad vymiesiť nepoddajné medovníkové cesto s pomocou kuchynského robota. Asistentka nad tým krčila nosom, ale poctivo mixovala, až kým si jedna lopatka v mixéri nepovedala, že stačilo. Vďaka časovej rezerve som medovníky zvládla na druhý pokus a stihla si zadovážiť aj nový mixér.

„Nerátala som s tým, že počas jednej asistenčnej služby sa nedajú upiecť vanilkové rožky aj medvedie labky, ozdobiť medovníky a dávať pozor, aby sa nezjedli všetky šuhajdy.”

Darčeky tiež nezháňam na poslednú chvíľu. Baví ma robiť radosť svojej rodine a známym, preto ich počúvam a sledujem počas celého roka a priebežne nakupujem. Väčšinu vecí zoženiem v internetových obchodoch. Darčeky si dávame aj so svojimi asistentkami. Nejde o žiadne nákladné dary, skôr o symbolické drobnosti, a nie je to ani povinnosť. S mnohými asistentkami spolupracujeme dlhodobo a vzájomné obdarúvanie, prirodzene vyplynulo z našich vzťahov. Ďalšou akčnou, chvíľami dobrodružnou, no prevažne zábavnou, činnosťou je balenie. Zabaliť a schovať dary pre môjho partnera, ktorý sa prirodzene  pohybuje po spoločnej domácnosti, a každý rok skrýše inovovať, je kreatívne zadanie. Aj balenie prekvapení pre asistentky chce istú logistiku – musím to vymyslieť tak, aby si žiadna nebalila svoj dar. Dôležité je pamätať si, kam sme čo starostlivo odložili a nezabudnúť nič zabaliť.

Dlhé roky sme s partnerom na Štedrý deň chodili k mojim rodičom. Vždy s taškou jedla a darčekov. Raz si tak sedím u našich (v dokonalo upratanej obývačke), vychutnávam si maminu legendárnu vianočku, keď mi na mobil volá neznáme číslo. Polícia. Zabehlo mi hrozienko a krvi by sa vo mne nedorezal. Policajt ma stotožnil a začal vysvetľovať, že vonku stojí moje auto a pri ňom jeden pán. Išiel okolo, zbadal otvorené zadné dvere s obrovskou taškou na sedadle, zavolal 155-ku a teraz stráži, aby nezmizlo auto aj s nákladom. Keď sme pred hodinou vystupovali z auta a priateľ mi pomáhal usadiť sa na vozík, vo sviatočnej eufórii sme na dvere a podarúnky úplne zabudli.

„Konečne je pohoda, ktorú som si ako tínedžerka predstavovala. A vďaka rukám a nohám asistentov a asistentiek je realitou.”

Počas rokov som postupne vychytala muchy, nacvičila si grify, a zlepšováky. Mnohých vecí som sa vedome a dobrovoľne vzdala – nepotrebujem mať dokonalú výzdobu, nakupovať tony potravín a hektolitre alkoholu. Aj tak, Vianoce – Nevianoce, vyznávam minimalizmus. Dnes už rodičov hostím vo vlastnej domácnosti (auto predtým starostlivo zamknú na parkovisku). Tesne pred Štedrým dňom mi pomáha asistentka, ktorá na sviatky ostáva v Bratislave a má čas. Ozdobíme stromček, pripravíme štedrovečerné menu. Na druhý deň prídu naši, prinesú si rybu a svoju verziu zemiakového šalátu. V byte nemáme povymetané všetky kúty, ani okná nie sú umyté, ale konečne je pohoda, ktorú som si ako tínedžerka predstavovala. A vďaka rukám a nohám asistentov a asistentiek je realitou. Aj tento rok.

Bonus: Recept na môj Nežný zemiakový šalát

Nežný preto, lebo neobsahuje strukoviny, vajcia, cibuľu, dokonca ani tradičnú majonézu, takže je ľahšie stráviteľný. To je v našej domácnosti dôležité.

Suroviny: 1 kg zemiakov, 1 varená mrkva, 1 varený petržlen, 5 kyslých uhoriek, 1 kyslé zelené jablko, 2 kyslé smotany, 1 biely jogurt, olivový olej, horčica, citrón, soľ, čierne korenie, sušená kurkuma

Zemiaky uvaríme v šupke, v ďalšom hrnci uvaríme mrkvu a petržlen domäkka. Všetko nakrájame na malé kúsky, zmiešame, dochutíme, množstvo horčice a citrónu prispôsobíme vlastnej chuti. Sušenú kurkumu pridávam na zvýraznenie farby šalátu, ale keďže kurkuma je protizápalová, oceňujem aj jej zdravotný bonus.

Dobrú (a nežnú) chuť

text: Alena Hradňanská, asistencia: Katarína Uhrová