streda, 19 február 2020 16:42

Boccia je cesta pre tých, ktorí majú zavretých veľa dverí

Napísal(a)

Ondrej Bašták Ďurán a boccia, to je priam ustálené slovné spojenie. Dá sa to sledovať v domácej, a čoraz viac aj v zahraničnej, komunite. Hoci Ondrej má bocciu zažitú z mnohých strán a uhlov, stále v nej objavuje nové súvislosti a vidí veľký potenciál. Nielen športový.

Ondrej ako športový asistent. Foto: archív O. Baštáka Ďurána

Ako by si bocciu predstavil niekomu, kto o tomto športe nič nevie?

Boccia je do veľkej miery strategická hra. Nehrá sa len telom, ale hlavne v hlave. Hrá sa s koženými loptičkami plnenými plastovými granulami na rovnej podlahe v interiéri. Hráči, ktorí hrajú proti sebe, majú lopty svojej vlastnej farby – jeden červené, druhý modré. Najdôležitejšou loptou v hre je Jack – biela lopta, ktorá sa hodí kdekoľvek do ihriska veľkosti 6x10m. Hráči sa snažia hodiť svoje farebné lopty čo najbližšie k Jackovi. Kto k Jackovi nahádže viac svojich lôpt, vyhráva. Toto je základný princíp hry.

Boccia sa dá rozdeliť do dvoch samostatných svetov, ktoré sa však prelínajú – na výkonnostnú klasickú bocciu a rekreačnú, či rehabilitačnú integrovanú bocciu. Integrovanú bocciu môže hrať ktokoľvek – je jedno, či má telesné postihnutie, či nie, či je mladý, starý, človek na vozíku, chodiaci, so silnými rukami, či slabými. Klasickú výkonnostnú bocciu môžu hrať len hráči, ktorí prešli prísnou lekárskou klasifikáciou, a musia spĺňať množstvo kritérií. Napríklad klasifikovaný hráč boccie musí mať postihnuté všetky štyri končatiny, inak v tomto športe nemôže byť klasifikovaný.

Viackrát som počula názor, že boccia je nudná. Zároveň som zažila ľudí, ktorí sledovali  hru s totálnym sústredením, alebo bujaro prejavovali emócie.

Áno, stačí sa trocha zapozerať do boccie ako divák a jej sledovanie môže byť pasiou. Pristihol som sa, že pri sledovaní najlepších boccistov a boccistiek z popredných priečok svetového rebríčka, som si pomyslel: „Toto už nie je iba o športe – tento človek pozdvihol bocciu na umenie.“ A je to tak. Keď sa divák snaží vyriešiť nejakú hernú situáciu vo svojej predstave, často sa úplne minie tomu, ako ju hráč nakoniec zahrá a zostáva mu len neveriacky krútiť hlavou: „To by mi nenapadlo, že niečo také je možné zahrať.”

Zoberme si iné „nudné“ športy, ktoré sú v povedomí ľudí udomácnené viac ako boccia a sú jej čímsi podobné. Napríklad biliard. Športové kanály vysielajú zápasy velikánov tohto športu hodiny a hodiny. A verím, že majú svoje publikum – inak by to asi nevysielali. Je v tom napätie, pokoj, atmosféra a moment úžasu nad tým, čo človek dokáže. Rovnako ako v boccii.

Ďalšou dimeziou je chytiť boccia loptu do vlastných rúk a skúsiť si ju hodiť na cieľ. Predtým znudený divák zrazu zisťuje, že trafiť sa nie je až také jednoduché. A nedá mu to: „To predsa nie je možné, aby som to netrafil“. A razom je splín nudy odviaty.

„Ak by sme sa pozreli na výkonnostnú športovú bocciu ako na rieku, táto rieka má veľa prítokov a vo svojej delte sa rozlieva do mnohých ramien. Chcem tým povedať, že výkonnostná boccia je len jedným z jej aspektov. Omnoho viac ľudí ju hrá pre radosť, ako relax, či dokonca ako zdravotnú rehabilitačnú aktivitu.”

Súťažná boccia sa hrá v niekoľkých kategóriách. Môžeš ich popísať?

Medzi klasifikovanými boccistami sú veľké rozdiely v miere telesného postihnutia a aby boli šance súťažiacich ako-tak vyrovnané, zriadili sa štyri súťažné kategórie nazývané tiež BC1, BC2, BC3 a BC4. V kategórii BC1 a BC2 sa nachádzajú hráči s diagnózou detská mozgová obrna. V BC1 sú hráči s ťažším postihnutím – na hru potrebujú asistenta, v BC2 hráči s ľahším postihnutím – vedia hrať samostatne.

V kategóriách BC3 a BC4 hrajú hráči s rôznymi diagnózami s výnimkou detskej mozgovej obrny – napríklad s diagnózou poúrazový stav, skleróza multiplex, muskulárna dystrofia, myopatia, atrofia svalstva. V kategórii BC3 sú hráči s ťažším postihnutím – potrebujú na hru asistenta aj špeciálnu pomôcku, boccia rampu – kým v BC4 sú hráči s ľahším telesným postihnutím. Asistenti hráčov v kategórii BC1 a BC3 sú ich neoddeliteľnou súčasťou.

Okrem toho sa sčasti ujala aj kategória hráčov BC5, do ktorej sú zaradení hráči s relatívne malou mierou telesného postihnutia. Avšak zatiaľ môžu hrať súťažne len na národnej úrovni.

Čo robia v boccii asistenti a asistentky?

Myslím si, že aj v tomto je boccia unikátny šport – športovec potrebuje asistenta, bez ktorého by jeho športový výkon nebol možný. Asistent v kategórii BC3 je polovicou úspechu samotného hráča, alebo skôr zladenie hráča so svojím asistentom. Úlohou asistenta hráča v kategórii BC3 je nastavovať rampu – šmýkačku, po ktorej hráč kotúľa svoje lopty – do požadovaného smeru a sklonu, tak, aby hráč jej pomocou vystrelil boccia loptu do požadovaného cieľa k Jackovi. Asistent hráča BC1 je nápomocný tak, že nastavuje vozík v boxe do požadovanej pozície a požadovaného smeru, podáva hráčovi loptu, upravuje jeho sedenie a pridržiava mu vozík počas odhodu, aby zabránil jeho kmitaniu.

Dôležitým pravidlom je, že asistent počas hry nesmie iniciovať žiadnu, len nevyhnutnú, komunikáciu. Nežiaduca komunikácia zo strany asistenta sa v boccii trestá. Takto sa asistent stáva viac menej pasívnym nástrojom hráča, ktorého musí „poslúchať” na slovo. O nutnej pasivite asistenta boccie BC3 počas hry vypovedá aj fakt, že asistent musí byť počas hry stále otočený chrbtom k ihrisku, aby nemohol sledovať aktuálny stav a zasahovať tak do hry. Asistent hráča BC1 síce na ihrisko vidí, ale počas hry musí stáť za zadnou čiarou boxu a asistovať môže len na pokyn hráča – väčšinou dá hráč asistentovi pokyn zdvihnutím ruky.

Ondrej a Rudy. Foto: archív O. Baštáka Ďurána

Ako potom asistent alebo asistentka dokáže plniť hráčske pokyny?

Nejaká forma komunikácie sa medzi asistentom a hráčom počas hry predsa len deje – zväčša jednostranne – od hráča k asistentovi, ale nielen tak. Jednak sú tu drobné posunky či gestá, ktorými môže asistent nebadane s hráčom komunikovať, ale stáva sa, že hráč má okrem telesného postihnutia aj postihnutie reči, v krajnom prípade nedokáže vôbec rozprávať. Vtedy celá komunikácia prebieha neverbálne – buď gestami, mimikou, očami, alebo aj použitím piktogramov.

Vyzerá to tak, že asistenti a asistentky v tejto kategórii majú veľa úloh.

Asistent BC3 musí byť zdatný komunikačne, disponovať empatiou, byť zručný a rozumieť aspoň v základoch technickým aspektom ovládania boccia rampy. Sú to silné kritériá, preto je taký nedostatok asistentov hráčov BC3. V slovenských pomeroch sa to rieši tak, že hráč je schopný na rozhodujúci turnaj sezóny ísť s kýmkoľvek ako svojím asistentom, aby sa turnaja aspoň zúčastnil. Možno motyka vystrelí a on uhrá aj s neskúseným asistentom nejaký výsledok. Takto sa však nedajú dosahovať špičkové výsledky. V ideálnom svete by hráč mal  mať jedného športového asistenta, s ktorým trénuje a hráva roky. Potom môže pomýšľať na úspechy v svetovom meradle. Inak len prešľapuje na mieste.

Boccia sa hrá na čas, čo znamená, že hráč má obmedzený čistý čas na vyhádzanie svojich lôpt. Preto je každá sekunda vzácna a dobrý asistent si je toho veľmi dobre vedomý. Takýto asistent neurobí ani jediný pohyb navyše. Sleduje pokyny hráča, ale jednotlivé úkony – nastavenie smeru rampy, napojenie nadstavca, výber správnej lopty, jej uloženie do správnej výšky v rampe, nasadenie tykadla na hlavu hráča, ktorým ten spustí loptu z rampy, uhnutie nabok, aby mal hráč dobrý výhľad, stabilizácia rampy vlastným telom, pokyn rozhodcovi a ďalšie – tieto úkony má natrénované natoľko, že už súvisia skôr s pamäťou tela a robí ich bez toho, aby na ne musel myslieť. Takýto asistent si zaslúži nosiť medailu spolu so svojím hráčom, ak ten obsadí medailovú pozíciu. Medailové oceňovanie asistenta BC3 je súčasťou každého seriózneho turnaja.

Toto sú športoví asistenti a asistentky. Líšia sa nejako od osobných asistentov a asistentiek? Skúsme si v tom upratať.

Každý osobný asistent môže byť zároveň aj športovým asistentom hráča boccie v kategórii BC1 či BC3. Osobní asistenti mnohých hráčov sú ich športoví asistenti. Trénujú s nimi, športujú na turnajoch, cestujú na medzinárodné športové podujatia a podobne.

Dá sa povedať, že športovec boccie, a teraz je jedno, do ktorej kategórie spadá, je odkázaný na nejaký druh osobnej asistencie. Tí s ľahším telesným postihnutím snáď len na to, aby ich osobný asistent dopravil na tréning, iní, s ťažším telesným postihnutím, potrebujú pomoc asistenta takmer pri všetkom – od osobnej hygieny, cez obliekanie, jedenie až po športovú asistenciu.

„Zažil som spoluprácu, či skôr koordináciu medzi hráčom a asistentom BC3, ktorú som sledoval s obdivom ako baletné či gymnastické predstavenie. Ten súlad medzi asistentom a hráčom niekedy vyráža dych,” hovorí Ondrej. Foto: Roman Benický

Ty sám si bol športový asistent v kategórii BC3. Aké zážitky máš z tohto obdobia?

Za svoj najväčší úspech ako asistenta BC3 pokladám zlato z turnaja Boccia Masters – najprestížnejšieho turnaja v boccii na Slovensku, keďže právo účasti na ňom majú len najlepší boccisti z národného rebríčka. S Rudym Krajčírom, hráčom boccie BC3, sme získalizlato. Rudy sa tam dostal na divokú kartu, keďže niekto v rebríčku nad nami vypadol a v súťaži potrebovali akútne doplniť chýbajúceho hráča.

S Rudym sme celý rok poctivo trénovali. Chodil som za ním pravidelne do bratislavskej DSS Integra, kde sme si v spoločenskej miestnosti na podlahe vylepili čiary ihriska a trénovali. Zaujímavé na tom je, že Rudy mal zo zúčastnených hráčov rozhodne najťažšie zdravotné postihnutie. Okrem toho, že je spastik a pred pokojnou hrou je bezpečne chránený neustálymi kŕčmi celého tela, nedokáže ani verbálne komunikovať. Inak je to mysľou zdravý dospelý muž, s ktorým sa dá vďaka piktogramom zábavne porozprávať. Myslím si, že málokto dával Rudymu šancu na úspech. V tomto prípade sa mi potvrdilo, že tréningom sa dá dosiahnuť veľa.

Ako sa vám spolu hralo ďalej?

Neskôr som s asistenciou u Rudyho skončil. Moja životná cesta ma viedla inak. Rudy na to dlho spomínal a chcel ma ako asistenta späť, avšak už to nešlo. Takže Rudy mal niekoľko rokov od boccie pauzu. Nájsť mu vhodného asistenta bolo nesmierne ťažké. Preto som sa veľmi potešil, keď som ho minulý rok stretol na ligovom turnaji v Turí s novým asistentom, ktorý, zdá sa, je na takúto pozíciu dostatočne univerzálny.

Robiť asistenciu Rudymu bolo skvelé aj preto, že som mohol spoznať jeho rodinu – mamu, otca a sestry. Všetci s ním chodili na turnaje. Bola to úžasná podpora a nielen to – mohol som sa sústrediť len na športový výkon. Keď sme mali prestávku medzi zápasmi, ujali sa ho jeho „osobní“ asistenti. Tak by to malo byť v ideálnom prípade. Osobný asistent zabezpečuje komfort hráča mimo ihriska a počas zápasu sa mu venuje športový asistent.

„Integrovaná tímová hra boccie môže byť efektívny teambuildingový nástroj. Môžu ju využiť firmy, úrady či rôzne iné kolektívy, ktoré potrebujú stmeliť, nadviazať kontakt medzi jednotlivcami.”

Ako tréner sa venuješ aj integrovanej boccii. O čo v nej ide?

Integrovaná boccia znamená, že hráči, ktorí ju hrajú, nemusia byť klasifikovaní ako športovci boccie. Môže sa hrať v jednotlivcoch, pároch či tímoch. V rámci integrácie hrajú všetci spolu – klasifikovaní hráči boccie, ich asistenti, rodičia, súrodenci, náhodní návštevníci. Hra tímov znamená, že hrajú traja proti trom. Toto je najdynamickejšia verzia boccie. V tímoch sa totiž pred odhodom môžu hráči navzájom radiť, komunikovať, povzbudzovať sa – každý z nich mieri na cieľ z trochu iného odhodového uhla, preto je dôležité vybrať toho, kto v danej chvíli vidí na cieľ najlepšie.

Tímová hra podporuje okrem športového vyžitia aj sociálnu inklúziu. Hra tímov je napríklad veľmi efektívny teambuildingový nástroj – môžu ju pod dohľadom trénera využiť firmy, úrady, či rôzne iné kolektívy, ktoré potrebujú stmeliť, nadviazať kontakt medzi jednotlivcami.

Boccia búra bariéry – nielen tie fyzické, či mentálne – čo si kto o tom druhom myslí, zvlášť keď je taký rozdielny, že sa pohybuje na vozíku – ale aj emocionálne. Mnohokrát som to zažil. A dobrá atmosféra, ktorá je s tímovou bocciou zaručená, roztápa aj znudených.

Nezdá sa ti, že od modrej, červenej a Jacka sme sa o dosť posunuli?

Možno by sme sa na bocciu mohli pozrieť ako na jeden z významných výtvorov ľudského snaženia o lepší svet – my, ľudské bytosti, sme boli schopní vymyslieť nástroj plnohodnotného života pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Kto sa venuje boccii, musí zapojiť šikovnosť, um, zažije zábavu, bojovnosť na medzinárodnej úrovni bez hrozby vojny, boccia dáva motiváciu vstať a ukázať druhým, čo vo mne napriek fyzickým obmedzeniam je, boccia je vzrušujúcou cestou, ktorú vytvorili jej tvorcovia pre tých z nás, ktorí majú kvôli ťažkému telesnému postihnutiu tak nesmierne veľa dverí zavretých. Vďaka boccii sa môže aj človek ochrnutý od krku smerom dole stať paralympijským víťazom. To nie je maličkosť.

Dosiahnuť takúto métu znamená všetko, čo v akomkoľvek inom športe. Tréningy a úsilie, silnú motiváciu, cieľavedomosť, spoluprácu s asistentmi, trénermi, športovými psychológmi, rodičmi, zháňanie financií na účasť na pretekoch, na športové vybavenie, jeho neustáletestovanie a vylepšovanie, nápady, ako hrať, učenie sa stratégii, nacvičovaniu techniky. Jednoducho by sa dalo povedať, že boccia, ak sa žije naplno, je prostriedkom k prežitiu plnohodnotného ľudského života.

Z Majstrovstiev SR párov a tímov 2019. Foto: Roman Benický

Uvedomujeme si to na Slovensku?

Z môjho pohľadu je paradoxné, že pri potenciáli, ktorý boccia má, je povedomie v našej spoločnosti o tomto športe také nízke. A to ju medzi paralympijské športy uviedli už v roku 1984, takže na „to chce čas“ sa už vyhovárať nedá. Čím to teda je, že napríklad médiá o boccii a úspechoch našich športovcoch a športovkýň v nej – Slovensko patrí vďaka našim boccistom a boccistkám k svetovej veľmoci – informujú málo až takmer vôbec? Dokedy bude spoločnosť tak málo citlivá na tému ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím?

Veď predsa v tejto oblasti nejde len o bocciu, ale o širokú celospoločenskú tému začínajúcu kdesi pri chodníkoch s vysokými obrubníkmi bez nájazdu, ktoré človek na vozíku nie je schopný sám prekonať, a končiacu niekde pri fakte, že každý z nás môže byť, napríklad prirodzeným starnutím, raz odkázaný na pohyb na vozíku a starostlivosť druhých.

„Vďaka asistencii sa uvoľňuje obrovský potenciál s celospoločenským dosahom. Namiesto človeka, o ktorého sa spoločnosť musí starať, je tu zrazu človek, ktorý jej prináša hodnoty.”

Hoci sa bavíme o boccii, často spomínaš osobnú asistenciu. Ako by si ju popísal niekomu, kto o nej ešte nepočul?

Myslím si, že Slovensko má šťastie, že kedysi prijalo inštitút osobnej asistencie. Viem, že okolité krajiny takýto inštitút nemajú zákonne ukotvený. Pracoval som dlho ako osobný asistent pre mnohých ľudí bez toho, aby to nejako súviselo s bocciou. Asistencia umožňuje zdravotne postihnutému človeku žiť svoj život nezávisle a plnohodnotne.

Mnohí si pomyslia, že načo je niečo také ako osobný asistent, veď človeku s postihnutím pomôžu rodičia. Je to krutý omyl. Skúsili by si byť 24 hodín v strehu, ako musia byť rodičia niektorých ľudí so zdravotným postihnutím, čo i len na jeden týždeň. Je to nesmierne vyčerpávajúce, aj keď rodič je silne motivovaný láskou k svojmu dieťaťu. Každý z nás potrebuje niekedy chvíľku len pre seba, môcť uvoľniť pozornosť a byť zaujatý niečím iným ako len starostlivosťou o inú osobu.

V tomto je asistencia nenahraditeľnou nielen pre jej samotných užívateľov, ale aj pre ľudí, na ktorých pomoc je inak človek so zdravotným postihnutím odkázaný. Uvoľňuje sa tým obrovský potenciál s celospoločenským dosahom. Namiesto človeka, o ktorého sa spoločnosť musí starať, je tu zrazu človek, ktorý prináša spoločnosti hodnoty – napríklad tým, že sa stane vďaka osobnej asistencii ekonomicky činný. Podobne opatrovatelia takéhoto človeka sa môžu venovať celému radu činností prínosných pre spoločnosť namiesto toho, aby nejakým spôsobom viazali svoje sily na ľudí na nich odkázaných. Myslím si, že osobná asistencia nie je v našej spoločnosti dostatočne docenená. V tomto je, žiaľ, podobná boccii.

Ďakujem za rozhovor.

Ondrej Bašták Ďurán vyštudoval biomedicínsku fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave. V minulosti bol osobný a športový asistent mnohých ľudí so zdravotným postihnutím. V roku 2013 založil firmu BASHTO SPORTS, ktorá sa venuje výrobe a predaju športového boccia vybavenia. Svoje výrobky vyváža do viac ako tridsiatich krajín sveta na piatich kontinentoch. Napísal príručku o trénovaní boccie, ktorá bola publikovaná v slovenskom a anglickom jazyku. Pôsobí aj ako tréner a organizátor športových podujatí v boccii.

OSOBNÁ ASISTENCIA
UŽÍVATEĽ
ASISTENT
ASISTENCIA V PRAXI

Asistujem,
teda som

Dokument o osobnej asistencii v slovenskej praxi zachytáva autentické situácie z bežnej reality človeka s diagnózou svalová dystrofia, prináša otvorené výpovede, skúma, ako táto špecifická forma pomoci ovplyvňuje jej užívateľov a osobných asistentov.

AGENTÚRA OA BRATISLAVA

KONTAKT:

Ikona adresy Vrútocká 8, 821 04 Bratislava 2

Ikona e-mailu agenturaba@osobnaasistencia.sk

Ikona telefónu 0948 529 976

 

AGENTÚRA OA ŽILINA

KONTAKT:

Ikona adresy Kuzmányho 8, 010 01 Žilina

Ikona e-mailu agenturaza@osobnaasistencia.sk

Ikona telefónu 0948 611 170