Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na nedávnej tlačovej besede avizoval reformu osobnej asistencie. Medzi ľuďmi, ktorí dennodenne (s) asistenciou žijú, vyvolala neistotu hlavne ministrova veta: „Ideme všetko inkorporovať do opatrovateľského príspevku a budeme to nazývať jednotnou dávkou v odkázanosti.”

Foto: Pavol Kulkovský

Na sociálnych sieťach bolo potom rušno. Ľudia sa pýtali, ako sa zmení ich život: pokryjú im asistenčné hodiny rozmanité aktivity? Čo ak nemôžu rátať s pomocou blízkej rodiny? Skončia v zariadeniach, v ktorých budú za nich rozhodovať, kedy majú ísť spať? Toto je koniec asistencie, ako ju poznáme, napísal niekto.

Bližšie informácie o pripravovaných zmenách ministerstvo zatiaľ neposkytlo. Máme však k dispozícii Programové vyhlásenie, v ktorom nová vláda tvrdí, že „pripraví Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 v spolupráci s mimovládnymi organizáciami v súlade s Dohovorom OSN o právach a povinnostiach osôb so zdravotným postihnutím.” Tento dôležitý dokument sa oficiálne volá Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím – slovo „povinnosti” uvádza vláda  v jeho názve nesprávne. Minulý týždeň sme si na Slovensku pripomenuli desiate výročie ratifikácie Dohovoru. Politické vyhlásenie s takým zásadným vplyvom na existenciu mnohých občanov a občianok nemohlo byť lepšie načasované.

Keď si človek číta Článok 19 tohto dokumentu – Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti – a počúva vyjadrenia Milana Krajniaka o odkázanosti, otázky aj obavy sú namieste.

Odkázaný podľa online slovníka znamená „závislý od niekoho, niečoho”, utisnutý na niekoho, závisieť od ľubovôle niekoho”.
Nezávislý je taký, ktorý „nie je vo vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, nie je vo vzťahu podriadenosti k niekomu, k niečomu”.

Odkázanosť a nezávislosť si vzájomne protirečia. Tie výrazy sú protipóly, označujú dva vzdialené princípy, kontrastné svetonázory. Odvolať sa na dokument, ktorý garantuje samostatnosť a slobodu, a neskôr ohlásiť plán, ktorého podstatou je závislosť na štátnom systéme? V prezentácii o zrážke 20. a 21. storočia by tento postup azda fungoval, no ako vízia skvalitnenia života ľudí so zdravotným znevýhodnením neobstojí.

V článku 19 Dohovoru sa Slovenská republika okrem iného zaviazala prijať také opatrenia, aby „osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.”

Pojem „odkázanosť” je jasný a poruke, keď chce väčšinová spoločnosť ukázať programovú láskavosť, moc alebo inak demonštrovať nadradenosť voči príslušníkom a príslušníčkam nejakej menšiny. Sama to slovo, žiaľ, často používam.

Pokiaľ ide o osobnú asistenciu, funkčný asistenčný vzťah je založený na dohode a rovnocennosti dvoch ľudí. Užívateľ/ka asistencie nie je závislý/á od osobného asistenta či osobnej asistentky a neplatí to ani v opačnom garde. Človek so zdravotným znevýhodnením môže byť nastavený na zmeny, ktoré asistencia prináša a zžiť sa s ňou. Môže byť na asistenciu nepripravený, no postupne zistí, že mu konvenuje a dokáže s ňou existovať. No takisto sa vôbec nemusí stotožniť jej princípmi. Je to v poriadku – rôzni ľudia preferujú rôzne spôsoby kompenzácie zdravotného znevýhodnenia. Podstatné je, aby si mohli vybrať a používať takú formu pomoci, ktorá im najviac vyhovuje. Ako uvádza Dohovor, ide o „spektrum podporných služieb”. Pri takomto ponímaní sa nemusíme baviť o odkázanosti. Odkázaných a závislých ľudí vytvára sama spoločnosť, jej systém rozhodovania, posudzovania a kontroly.

Spoločnosť im zároveň tvrdí, že majú právo dostať sa domov, do akejkoľvek budovy či dopravného prostriedku, sľubuje im právo vzdelávať sa a realizovať sa. Tieto princípy však v realite často neplatia. Osobná asistencia je jedným z nástrojov, ktorý umožňuje rôznorodé nerovnosti prekonávať. Funguje u nás dvadsať rokov, nie je bezchybná, no mnohým ľuďom aj tak zabezpečuje nezávislý a dôstojný život. Netreba ju inkorporovať do iného systému, ale zdokonaľovať. Občianska petícia za jej podporu sa dá podpísať tu.